História obce

Osídlenie

Územie obce bolo osídlené už v neolite. Zo starších osídlení je známe sídlisko bukovo-horskej kultúry a slovanské sídlisko z 11.-12. storočia. V chotári obce v polohe Močidlá pod Turím sa našli zlomky slovanskej keramiky pochádzajúcej z 10., resp. 11. storočia. Je pravdepodobné, že súvisia s vtedajšími obyvateľmi Oreského, prípadne iného sídliska. V obci boli nájdené aj bronzové meče. Jeden z najvzácnejších má dĺžku 966 milimetrov a je na ňom zobrazená ľalia. Na rukoväti je päť dierok, z nich dve sú priečne a tri po dĺžke. Hrúbka meča v strede je 31 milimetrov, dĺžka rukoväte 98 milimetrov. Tento meč tvoril spolu s ďalšími predmetmi súčasť zbierky grófa Antala Stáraja.

Pečať z 1. pol. 19. storočia
Pečať z 2. pol. 19. storočia

Písomná zmienka

Prvá písomná zmienka o osade Oreské ako zemianskom majetku pochádza z roku 1358, kedy tu okrem poddaných bývali aj zemania, používajúci názov dediny v prídomku. V roku 1418 je uvádzaná ako samostatná dedina. V písomnostiach zo 14. až 16. storočia sa vyskytuje pod názvom Orozka, čo bol maďarizovaný tvar pôvodného slovenského nárečového názvu Oreská. Z neskoršieho obdobia poznáme aj ďalšie podoby názvu: 1773 Oreska, 1808 Oreskáč, 1920 Oreské. Pôvod názvu obce sa nedá jednoznačne určiť. Možno ho odvodiť od orechov, ktoré tu v hojnom počte rastú. Staršia maďarská podoba – Orozka – môže poukazovať na iný pôvod. Podľa ďalšej verzie mohlo byť Oreské v minulosti ruskou strážnou osadou, ale vzhľadom na datovanie vzniku obce pred 11. storočie sa zdá pravdepodobnejšia prvá verzia. Aj keď nevieme, kedy zemania nadobudli Oreské, isté je, že v 14. storočí patrila osada miestnym zemanom. Koncom 14. alebo začiatkom 15.storočia ju získali šľachtici z Michaloviec. V roku 1418 im už patrila a bola súčasťou panstva Michalovce-Tibava. Prvými známymi majiteľmi boli Naďmiháliovci (Nagymihály) a Tibajovci (Tibai), ktorých mená sa spomínajú už v roku 1419. Neskôr tu mala majetky rodina Lučkajova (Lucskai). V roku 1512 sa medzi majiteľmi obce spomína Ján Kašuhi (János Kasuhi) a jeho bratia Jakub a Imrich, 1562 – Šimon Forgáč, 1575 František Fekete a Štefan Barlaš (István Barlas), 1579 – Pavol Mariášši. Súpis z roku 1598 uvádza mená siedmich pánov – Michala Bankova (Bankó), vdovu Déneša Naďmiháliho, Jána Fékešháziho, Františka Stáraja, Ladislava Vinnaja, Františka Pacotha (Paczoth) a Františka Rákociho. Už v roku 1602 sa medzi vlastníkmi majetkov spomína Krištof Naďmihaľ Edenfi (Eődőnffy). V 15. storočí k panstvu Michalovce okrem samotného mestečka patril aj Viniansky hrad a okolité dediny: Krivošťany, Staré, Oreské, Vysk, Zbudza, Henzelovce, Brutovce, Hozdov, Preča, Topoľany, Petrovce nad Laborcom, Vinné, Trnava pri Laborci, Šimonháza, Kaluža, Blatá, Klokočov, Várkond, Veľké Zalužice, Malé Zalužice, Čečehov, Vŕbovec, Hažín, Lúčky, Lažňany a Orlovec. Hrad plnil svoju funkciu až do začiatku 18. storočia. Po potlačení povstania Františka I. Rákociho v roku 1711 ho cisárske vojsko čiastočne zdemolovalo a postupne pustol. V roku 1774 sa ako majitelia Oreského spomínajú gróf Ján Stáraj a Ladislav Semere, neskôr iba Stáraj. Naša obec zostala vo vlastníctve tohto rodu až do 20. storočia. V roku 1427 boli sedliacke domácnosti okrem richtárovej zdanené približne od 20 port. Latinské slovo porta znamená v základnom význame brána. V uhorských právnych a daňových písomnostiach od 14., resp. 15. storočia predstavuje jednotku zdaňovanú daňou kráľovi. Porta ako daňová jednotka predstavovala jednu sedliacku usadlosť. V 16. storočí to už boli 4 a v 17. storočí aj viac sedliackych usadlostí. V roku 1499 hospodárilo v Oreskom 31 poddanských domácností, pričom polia po 5 odsťahovaných rodinách boli opustené. V tom istom roku sa v chotári obce spomínajú aj vinice.

Väčšina sedliakov sa najmä v 16. storočí odsťahovala a upadla medzi želiarov. V rokoch 1567 a 1582 sedliakov zdanili od 6,75 porty, resp. 4 port. V roku 1567 tu žila aj rodina slobodníka a 7 želiarskych. V 15. a 16. storočí bolo Oreské stredne veľkou dedinou, no sídlisko sa v 16. až 17. storočí zmenšovalo. V 15. storočí patrilo do Užskej, v 16. až 18. storočí do Zemplínskej stolice.
V roku 1600 stálo v obci 13 obývaných poddanských domov, no v roku 1715 tu hospodárilo len 8 poddanských domácností. 27 domácností bolo opustených. Do 18. storočia sa obyvatelia zaoberali hlavne vinohradníctvom, neskôr poľnohospodárstvom a pálením uhlia. Vinohradníctvo tu malo svoju tradíciu. V súpise z roku 1772 sa v našej obci uvádza 12 majiteľov viníc. Zmienky o vinohradníctve sú však aj v starších prameňoch (Vinné, Staré, Oreské,...).